RD Levoča 2015 -2017, prestavba a rekonštrukcia
Autor: Richard Kráľovič
Spolupráca: Zuzana Kráľovičová
Stavbyvedúci: Ľubomír Halkovič
Fotografie interiér: Peter Čintalan DYNAMEETstudio
Ocenenie: Interiér roku 2017, Ocenenie Institutu bytového dizajnu (CZ), finalista v kategóriách: soukromý interiér rekonstrukce, ocenění generálního partnere Velux, http://www.interierroku.cz/cs/vitezove-2017/
Architektúra rekonštrukcie domu vytvára miesto: pre užívateľov stavby a taktiež pre textúru centra mesta. Tvorí veľkorysé priestory s charakterom, komunikujúce dovnútra i navonok, často vzájomne poprepájané, s rozvážne navrhnutým dispozičným riešením, potrebným zariadením, kde nič nie je naviac. Nie je to všedné, v minulosti značne zanedbávaný dom sa postupne zbavuje prebytočných nánosov a odhaľuje svoje tajomstvá. Vo vnútri vedie dom do dialóg so svetlom, je o priehľadoch a výhľadoch. Smerom von zachováva charakteristiku pôvodného levočského domu, deje sa tak však bez zbytočnej okatosti. Zároveň nerezignuje na priznanie všetkého nového súčasnými architektonickými prostriedkami.
The architecture of the reconstruction creates a place: for its users and also for the texture of the Levoča centre. Creates generous spaces with character, communicating in and out, often interconnected, with a necessary interior equipment where there is nothing extra. It is not a common thing, in the past – a house with a rather unobtrusive image, gradually getting rid of excess deposits and revealing its secrets. Inside, the house is in constant dialogue with light, vistas and views. To the outside, it retains the characteristics of the original Levoča´s house, but it does so without unnecessary bliss. Extra, it does not resign to admitting all new with contemporary architectural means.
Zadanie
Rekonštruovaný dom, posledne využívaný ako vegetariánska jedáleň, ďalej, pred vyše storočím a čosi viac – žijúcim svoj život ako dva samostatné domy, sa nachádza priamo v historickom centre mesta Levoča, “za hradbami” neďaleko Námestia Majstra Pavla. Zadaním bola realizácia projektu celkovej rekonštrukcie objektu, zmena dispozičného riešenia, nahradenie nevyužitých pôjdových priestorov vstavbou obytného podkrovia s kompletnou výmenou strešnej krovovej konštrukcie a vytvorením nových prvkov (západnej terasy a vikiera na severnej strane), rekonštrukcia fasády a dôkladná sanácia pivničných múrov pre ich zvýšenú vlhkosť a zatekanie. Projektová dokumentácia v rozsahu od štúdie až po dielenskú dokumentáciu kompletného interiérového zariadenia. Celý tvorivý proces bol podporovaný oduševneným klientom, ústretovosťou pamiatkového úradu a taktiež miestnymi majstrami svojho remesla, od stavbyvedúceho, cez stolárov až po umeleckých kováčov, čo, možno skonštatovať, je na prevedení rekonštrukcie cítiť.
“Maštaľka”
Vo chvíli zahájenia projektu bolo každému zo zainteresovaných jasné, že sa nebude jednať o všedný projekt. Už prvý dojem z obhliadky domu predurčoval výzvu, niekto z prítomných dokonca utrúsil..veď je to “maštaľka”, súdiac podľa pôvodnej vonkajšej vizáže tejto bývalej jedálne.
Prebehlo pár úvodných stretnutí s klientom, kde sa odobril koncept dispozičného usporiadania novo navrhovaného riešenia (z väčšej časti paradoxne v protiklade s jeho pôvodnými úmyslami) a začalo sa projektovať. Nasledovali prípravné a neskôr i nevyhnutné búracie práce, kde sa “náš” dom postupne zbavoval prebytočných nánosov zvnútra tak i zvonku a dovolil tak postupne odhaľovať svoje tajomstvá. Základným cieľom rekonštrukcie sa stalo nenútené hľadanie skrytých – pôvodných kvalít domu, súladu s duchom samotného miesta a mesta, ich doplnenie súčasnými požiadavkami na kvalitné a energeticky úsporné bývanie, popritom však nerezignovanie na potrebu implementácie všetkého nového súčasnými architektonickými prostriedkami.
Architektúra
Zmyslom rekonštrukcie bolo vytvorenie živého životného priestoru pre veľkú rozrastajúcu sa rodinu s malými deťmi (jedna z reakcií klienta pri jednej z prehliadok rekonštruovaného prízemia bola: práve som si odkrokoval “vnútorný okruh”, kde môžu moje deti dookola bez prekážky behať, je to cez 40 metrov, toto sa mi páči!). Architektonické riešenie prináša do všetkých podlaží veľkorysé priestory, v prízemí čo najviac vzájomne poprepájané, s rozvážne navrhnutým nábytkom a potrebným zariadením, kde nič nie je naviac. Do objektu sa, rovnako ako pôvodne, vstupuje z južnej strany – z ulice. Niektoré z vnútorných priestorov sa vizuálne a dispozične prepojili – na vstupnú halu nadväzujú priestory kuchyne, oproti sa nachádza nové drevené schodisko vedúce do podkrovia, naľavo sa nachádza vstup do obývacieho priestoru. Kuchyňa, jedna z hlavných miestnosti domu, kde pulzuje rodinný život a skoro každodenné návštevy (dom je v centre, “vidno” doň z ulice, takže pre známych a susedov nie je problém zastaviť sa na kávu…) je taktiež priestorom jedálne, komunikačným priestorom – nielen v sociálnom a horizontálnom rozmere ale i v rozmere vertikálnom. Nad jej stredom totižto ústi svetlík pretínajúci strechu, podkrovie i trámový strop. Sprostredkúva bazilikálne presvetlenie denným svetlom tejto vcelku hlbokej miestnosti, spája vzájomne obe podlažia pričom zároveň vo večerných hodinách cez v ňom vedené LED osvetlenie dosvetľuje pracovnú časť kuchyne a zároveň pôsobí ako svetelný prvok i v samotnom podkroví. Príjemná spoločenská zóna v prízemí je podporená vytvorením veľkorysej obývacej miestnosti v západnej časti, využívajúc priamo kontakt so záhradou. Dlhá chodba, zo strany od susediaceho domu, prepája všetky priestory domu v rámci prízemia, sú ňou sprístupnené sociálne zázemie, technická miestnosť a schodiskom dolu zasa priestor suterénu – pivnice. Dôležitú úlohu tu zohráva schodisko vložené do pôvodnej voľnej priečnej chodby ponúkajúce obyvateľom domu priehľady z chodby ponad podestu, či pri výstupe schodiskom zasa priehľady dolu do chodby.
V obytnom podkroví sa nachádzajú rodičovskej spálňa, dve detské izby, kúpeľňa a hala so svetlíkom. Rodičovská spálňa orientovaná do záhrady je doplnená o exteriérový priestor – prekrytú terasu. Zo severnej strany je priestor doplnený o vikier, ktorý obyvateľom domu poskytuje krásny výhľad na dominantu Levoče, strmý kopec s neogotickým kostolom, Mariánskou horou.
Obytné podkrovie je zastrešené zateplenou drevenou konštrukciou krovu. Tvarovanie strechy smerom k mestu zachováva pôvodný princíp valbovej strechy s priznaným typickým prvkom – námetkom, na západnej strane smerom k záhrade, prichádza k úprave z valby na štítovú stenu so zapustenou terasou.
Strešný plášť tvorí keramická škridlová krytina v červenej – tehlovej farbe. Samotný vikier a lem štítovej časti strešnej konštrukcie smerom k záhrade, ako novotvary sú opláštené krytinou rheinzink.
Všetky vnútorné a vonkajšie dverné a okenné výplne boli vymenené za nové drevené masívne. V rámci celkového stvárnenia interiéru sa dôraz kládol i na materiálovú a farebnú stránku stvárnenia stien, kde sa vždy jedna z vnútorných stien vybraných priestorov diferencuje použitím špeciálnej techniky matného štuku vždy v inom farebnom odtieni na priestor tak, aby celkový dojem pôsobil harmonicky i s ostatnými prvkami v interiéri ako drevené záklopy, druhom podlahy alebo nábytkovým vybavením.
Pôvodné v novom
V dome, počas rekonštrukcie, zostalo mnoho artefaktov a prvkov z minulosti domu. To, čo sa dalo použiť, našlo v dome svoje uplatnenie. Kamenné múry a klenbové konštrukcie sa v suteréne vyčistili a vypieskovali, kamenný nápis jedného z pôvodných majiteľov našiel svoje nové miesto v intarzii do štukovej steny v kuchyni, časti pôvodných drevených trámov krovovej konštrukcie zasa poslúžili ako “nosiče” osvetlenia v pivničných klenbových priestoroch, či ako súčasť vonkajšej časti krbového telesa v obývacej miestnosti.
Celkovo sa prestavba snažila o zachovanie charakteristiky pôvodného levočského domu, o súlad s energiou historického centra mesta, deje sa tak však bez zbytočnej okatosti, avšak na druhej strane i bez prílišnej opatrnosti pri vnášaní potrebných zmien.